Mali sme doma náročné obdobie. Určite to pozná každý, kto má deti - ide sa z choroby do choroby a kým sa všetci vystriedajú, už je nový mesiac a kolotoč môže začať odznova. Samozrejme, že v situáciách, kedy ide o zdravie, priority sú jasné a cudzí jazyk ide bokom (aspoň u mňa). Takže okrem toho, že domácnosť a prácu som prepla do survival módu, nemčine som sa niekoľko týždňov nevenovala takmer vôbec (čo to "takmer" znamená, prezradím o chvíľu). A čo sa stalo?
Vlastne nič. Život sa jednoducho občas deje a naše plány nie vždy vyjdú tak, ako si predstavujeme. V takých momentoch máme dve možnosti:
- Buď skonštatujeme, že na jazyk jednoducho nemáme čas a vykašleme sa naň úplne, čo vo väčšine prípadov vedie k tomu, že sa buď k nemu už nevrátime vôbec, prípadne sa k nemu vrátime o pár rokov, aby sme začali znovu od začiatku a zasa vytrvali len pokým do toho niečo nepríde (čím sa zaradíme sa k početnej skupine večných študentov).
- Druhá možnosť je, že k sebe budeme zhovievaví a jednoducho si ten plán prenastavíme tak, aby vyhovoval nášmu novému normálu. Bez ohľadu na to, ako málo sa jazyku venujeme, ak to málo robíme pravidelne a vytrvalo, je to vždy lepšie ako nič a pomôže nám to náročné obdobie preklenúť aspoň s minimálnou aktivitou, ktorá zabezpečí, že z učenia nevypadneme úplne. K učeniu sa predsa ľahšie vracia, keď sa nemusíme nanovo rozbiehať od nuly.
Takže to, že som sa svojej nemčine "takmer" nevenovala, znamená, že som cielené učenie síce dočasne vyradila z rozvrhu, ale ponechala som si drobné rutiny, ktoré ma podržali. Aktuálne som riešila tému zdravie a rodinné vzťahy (keďže po niekoľkých týždňoch doma naša špirála chorôb pomaly vyústila aj do tej ponorkovej), tak som začala na Instagrame sledovať účty, ktoré sa venujú práve týmto témam. Študenti cudzích jazykov často robia tú chybu, že sa sústreďujú primárne na výučbové materiály určené pre študentov a boja sa využívať autentický materiál. Akonáhle sa však dostaneme kúsok za začiatočnícku úroveň, je dôležité začať sa obklopovať prirodzeným jazykom a obsahom, ktorý korešponduje s našimi potrebami a záujmami - jednoducho povedané, to, čo bežne robíme v slovenčine, začneme robiť v cieľovom jazyku. Možno nebudeme rozumieť všetkému na 100%, ale ak ide o obsah, ktorý nás baví a zaujíma, prirodzene nás to bude ťahať snažiť sa porozumieť a nové výrazy si o to ochotnejšie vyhľadáme (a o to ľahšie zapamätáme).
Navyše ak si z toho vytvoríme krátke a nenáročné pravidelné návyky (napr. varenie podľa receptov v cieľovom jazyku, odoberanie newslettera alebo kanálov na sociálnych sieťach či počúvanie podcastov), tak aj v prípade, že sa nejaké obdobie cielene učeniu nevenujeme, pomôže nám to dosiahnutú úroveň udržať, alebo dokonca sa mikrokrôčikmi zlepšovať. A ako si taký užitočný jazykový návyk vytvoriť, sa dočítate v tomto článku.
Podľa Jamesa Cleara, autora knihy Atomic Habits (Atómové návyky), ak sa každý deň zlepšíme o 1%, z dlhodobého hľadiska to vedie k obrovským zmenám. Len si to porovnajte s každodenným 1% zhoršením, ktoré nastane v zmysle hesla “Use it or lose it”, ak sa prestaneme jazyku venovať úplne. Aj malý krok správnym smerom je lepší ako krok späť.
