Perfekcionizmus je často vnímaný ako pozitívna vlastnosť. Je to predsa túžba dosiahnuť dokonalosť vo všetkom, čo robíme. Pri učení sa cudzieho jazyka však môže byť kontraproduktívny. 

Ak kladieme prílišný dôraz na gramatickú správnosť a priveľmi sa sústreďujeme na to, aké chyby robíme, môže nás to paralyzovať. Odrádza nás to od komunikácie v cudzom jazyku, pretože sa bojíme, že nebudeme rozumieť, budeme hovoriť s chybami a vyzerať hlúpo. Strach z chýb nás tak vťahuje do negatívneho cyklu: Keď urobíme chybu, cítime sa trápne a hanbíme sa. Tieto negatívne pocity nijako neprispievajú k plynulosti a sebavedomiu v jazyku, práve naopak blok z rozprávania ešte posilňujú, a tak nám bránia v ďalšej komunikácii. Vyhýbame sa príležitostiam aktívne sa zapájať do konverzácií, čím sa ochudobňujeme práve o situácie, ktoré sú pre náš progres najprínosnejšie. Tento cyklus je veľmi deštruktívny a bojkotuje všetky naše ostatné snahy o osvojenie si jazyka. Jeho výsledkom je neschopnosť efektívne sa dohovoriť aj napriek rokom stráveným učením sa jazyka v škole či v jazykovom kurze.

Je to práve mindset, teda nastavenie mysle, ktoré odlišuje sebavedomých komunikátorov od tých, ktorí sa cítia zablokovaní. Je to spôsob, akým vnímame sami seba a svoje učenie, ako vnímame chyby a aký máme postoj k jazyku ako takému.

Aký je teda mindset úspešného študenta a sebavedomého používateľa jazyka? 

Dokonalosť neexistuje. Nikto nie je dokonalý, a to platí aj pri učení sa jazyka. Je normálne robiť chyby, a je dôležité si uvedomiť, že chyby sú súčasťou procesu učenia sa. Často zabúdame aj na to, že chyby robia nielen tí, ktorí sa cudzí jazyk učia, ale aj profesionáli, tlmočníci, lektori, a nielen v cudzom, ale aj materinskom jazyku. 

Chyby ako príležitosť na rozvoj. Chyby nie sú našimi nepriateľmi, sú našimi učiteľmi. Ukazujú nám, na čo sa máme zamerať a čo vylepšiť. Nebojme sa preto komunikovať a robiť chyby. Čím viac budeme komunikovať, tým viac príležitostí na učenie získame. Sú to práve chyby a učenie sa z nich, čo nás posúva ďalej. Takže aký má zmysel nestále vlastné chyby komentovať, ospravedlňovať sa za ne a pripomínať si ich? Skúsme sa namiesto toho sústrediť na to, čo chceme vyjadriť.

Zameranie na obsah. Zabúdame, že komunikácia je o výmene informácií, ideí a emócií, nie o dokonalosti vo vyjadrovaní. Keď sa pozrieme okolo seba, uvidíme mnoho ľudí, ktorí komunikujú sebaisto a plynulo, no nie vždy bezchybne. Sú si vedomí, že cieľom komunikácie je porozumenie a prenos myšlienok, nie stopercentná správnosť. Faktom je, že väčšinu ľudí ani nezaujíma, aké chyby robíme, ale ide im hlavne o to, čo chceme povedať. 

Jazyk ako prostriedok. Jazyk by mal byť teda nástrojom na dosiahnutie cieľov komunikácie, nie jej prvoradým cieľom. Čo je teda cieľom našej komunikácie? To už si musí každý zodpovedať sám, no vo väčšine prípadov si môžeme byť istí, že stopercentná bezchybnosť to nebude. 

Náš postoj k chybám a náš mindset vo vzťahu k učeniu sa jazyka môže v konečnom dôsledku fungovať buď ako brzda, alebo ako motor nášho progresu. Namiesto obáv z chýb sa teda zamyslime nad tým, prečo sa jazyk učíme. Či už je to kvôli práci, cestovaniu alebo osobnému záujmu, pripomínajme si tieto dôvody a využívajme ich ako motiváciu. Prijmime chyby ako súčast procesu učenia a nezabúdajme, že cieľom komunikácie je porozumieť si navzájom. Sústreďme sa na to, čo chceme povedať, a nechajme jazyk slúžiť ako prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa. Len ak sa dokážeme zbaviť strachu z chýb a sústrediť sa na to, čo nám schopnosť komunikovať prinesie, môžeme sa konečne pohnúť vpred. 

PS. Ako som písala, obsah komunikácie je to hlavné, čo nás zaujíma. Preto sa stavím, že tú drobnú chybu v poslednom odseku ste si na prvýkrát nevšimli. Ak áno, napíšte mi, máte u mňa zmrzku. :)